AML – OPATRENIA PROTI LEGALIZÁCII PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI

1. ÚVOD – ZÁKONNÝ RÁMEC

AML (Anti-Money Laundering) predstavuje súbor právnych predpisov, postupov a opatrení zameraných na predchádzanie, odhaľovanie a oznamovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (prania špinavých peňazí) a financovania terorizmu.

Kľúčovým právnym rámcom na úrovni Slovenskej republiky a Európskej únie sú najmä:

• Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „AML zákon“), v platnom znení;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (tzv. AMLD4) o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (tzv. AMLD5) o zmene smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1640 (tzv. AMLD6) o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (jednotný európsky AML kódex);
• Zákon č. 250/2024 Z.z. o niektorých opatreniach na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu;
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Cieľom týchto právnych predpisov je chrániť finančný systém pred zneužívaním na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Osoby, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti AML zákona (tzv. povinné osoby), sú povinné vypracovať a implementovať program vlastných opatrení (AML Program) a dodržiavať postupy stanovené týmto zákonom.

2. ZODPOVEDNÁ OSOBA ZA AML

2.1 Určenie zodpovednej osoby

Súčasťou AML Programu každej povinnej osoby je určenie osoby zodpovednej za výkon AML/CFT compliance (ďalej len „AML zodpovedná osoba“). AML zodpovednou osobou je spravidla člen vrcholového vedenia spoločnosti (Compliance Officer / AML Manager) priamo podriadený štatutárnemu orgánu.

2.2 Úlohy a zodpovednosti

AML zodpovedná osoba zodpovedá najmä za:

• tvorbu, implementáciu a pravidelnú aktualizáciu AML Programu;
• metodické riadenie a kontrolu dodržiavania AML opatrení;
• vykonávanie hodnotenia rizík (risk assessment);
• posudzovanie neobvyklých obchodných operácií a rozhodovanie o ich oznámení Finančnej spravodajskej jednotke (FSJ);
• zabezpečenie AML školení zamestnancov;
• vedenie registra oznámení a dokumentácie podľa AML zákona;
• spoluprácu s FSJ a inými orgánmi dohľadu;
• nahlasovanie podozrivých obchodných operácií FSJ.

2.3 Zastupiteľnosť

Počas neprítomnosti AML zodpovednej osoby (dlhodobá neprítomnosť, prekážky vo výkone funkcie) je určený zástupca, ktorý vykonáva všetky úlohy AML zodpovednej osoby. Osoba zástupcu je určená štatutárnym orgánom.

2.4 Nezávislosť výkonu

AML zodpovedná osoba vykonáva svoju funkciu nezávisle. Pri výkone AML povinností nie je viazaná pokynmi, ktoré by mohli ohroziť riadne plnenie povinností podľa AML zákona. AML zodpovedná osoba má priamy prístup ku všetkým informáciám a dokumentom potrebným na riadny výkon svojej funkcie.

3. ZÁKLADNÁ STAROSTLIVOSŤ O KLIENTA (KYC/CDD)

3.1 Všeobecné ustanovenia

KYC (Know Your Customer) a CDD (Customer Due Diligence) sú základnými nástrojmi AML prevencie. Povinné osoby postupujú podľa § 10 AML zákona a vykonávajú základnú starostlivosť o klienta pri:

1. vytvorení obchodného vzťahu – registrácii alebo uzatvorení zmluvy s klientom;
2. vykonaní obchodnej operácie v hodnote prevyšujúcej 1 000 EUR, a to aj mimo existujúceho obchodného vzťahu;
3. podozrení z legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu bez ohľadu na sumu;
4. pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov.

3.2 Identifikácia klienta – fyzická osoba

Súčasťou štandardného KYC procesu je identifikácia fyzickej osoby v rozsahu:

• meno a priezvisko;
• rodné priezvisko;
• dátum narodenia;
• rodné číslo (ak bolo pridelené);
• miesto narodenia;
• štátna príslušnosť;
• adresa trvalého pobytu (alebo iná kontaktná adresa);
• štát, miesto a adresa pobytu na daňové účely;
• telefónne číslo a emailová adresa.

3.3 Overenie totožnosti

Overenie totožnosti klienta možno vykonať rôznymi spôsobmi v závislosti od rizikového profilu a charakteru obchodného vzťahu:

• predložením úradného dokladu totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas);
• elektronickou identifikáciou (napr. prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu);
• prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu;
• kombináciou viacerých nezávislých faktorov (e-mail, telefónne číslo, bankový účet);
• v niektorých modeloch aj prostredníctvom overenej tretej strany (napr. zamestnávateľa).

3.4 Identifikácia konečného užívateľa výhod – právnická osoba

Pri obchodných vzťahoch s právnickými osobami sa vykonáva identifikácia konečného užívateľa výhod (beneficial owner) podľa § 6a AML zákona. Povinná osoba vyžaduje:

• identifikáciu každej fyzickej osoby, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje právnickú osobu (podiel na základnom imaní, hlasovacie práva, iný spôsob kontroly);
• predloženie výpisu z obchodného registra (nie staršieho ako 3 mesiace);
• predloženie dokladov identifikujúcich štatutárny orgán a osoby konajúce v mene právnickej osoby;
• identifikáciu osôb vo vzťahu k právnickej osobe podľa Registra partnerov verejného sektora (ak relevantné).

3.5 Overenie identity právnickej osoby

Pri právnickej osobe sa identifikuje:

• obchodné meno;
• sídlo;
• IČO;
• DIČ / IČ DPH;
• právna forma;
• zápis v obchodnom registri vrátane spisovej značky;
• štatutárny orgán (identifikácia osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby);
• skutočné sídlo prevádzky (ak odlišné od sídla).

4. ZJEDNODUŠENÁ STAROSTLIVOSŤ (§ 11 AML ZÁKONA)

4.1 Podmienky aplikácie

Zjednodušenú starostlivosť o klienta možno v súlade s § 11 AML zákona uplatniť pri splnení určitých podmienok, medzi ktoré spravidla patria:

• nízka hodnota obchodnej operácie (spravidla nepresahujúca 1 000 EUR);
• klient je identifikovaný prostredníctvom overenej a dôveryhodnej tretej strany;
• nie sú prítomné žiadne podozrivé okolnosti nasvedčujúce legalizácii príjmov alebo financovaniu terorizmu;
• klient nie je politicky exponovanou osobou (§ 12 ods. 10 AML zákona).

4.2 Rozsah zjednodušenej starostlivosti

V rámci zjednodušenej starostlivosti možno vykonať identifikáciu klienta v minimalnom rozsahu a overenie identity prostredníctvom dostupných prostriedkov bez vykonania hĺbkovej kontroly zdroja finančných prostriedkov.

4.3 Monitorovanie

Aj v prípade zjednodušenej starostlivosti je potrebné priebežne monitorovať obchodné operácie a transakcie klienta. Ak sa v priebehu obchodného vzťahu objavia podozrivé okolnosti, povinná osoba bezodkladne prechádza na základnú alebo zvýšenú starostlivosť.

5. ZVÝŠENÁ STAROSTLIVOSŤ (§ 12 AML ZÁKONA)

5.1 Kedy sa uplatňuje zvýšená starostlivosť

Zvýšená starostlivosť o klienta v súlade s § 12 AML zákona sa uplatňuje v týchto prípadoch:

• výška operácie presahuje 10 000 EUR (alebo ekvivalent v inej mene);
• klient je politicky exponovanou osobou (PEP) podľa § 12 ods. 10 AML zákona;
• klient má trvalý pobyt alebo štátnu príslušnosť v krajine s vysokým rizikom legalizácie príjmov podľa zoznamu Finančnej akčnej skupiny (FATF) alebo EÚ;
• obchodná operácia je nezvyčajne zložitá alebo jej účel nie je zrejmý;
• obchodná operácia zahŕňa viacero po sebe nasledujúcich transakcií, ktoré by mohli smerovať k obchádzaniu identifikačných limitov (structuring / smurfing);
• klient poskytuje protichodné alebo nepravdivé informácie;
• pochybnosti o pravdivosti predtým získaných identifikačných údajov.

5.2 Rozsah zvýšenej starostlivosti

Pri zvýšenej starostlivosti sa vykonáva najmä:

• dodatočná identifikácia klienta (overenie prostredníctvom predloženia úradného dokladu totožnosti – občiansky preukaz, cestovný pas);
• overenie zdroja finančných prostriedkov a zdroja majetku klienta;
• zistenie účelu a povahy obchodného vzťahu;
• zvýšené monitorovanie obchodných operácií počas celého trvania obchodného vzťahu;
• pri PEP osobách – zistenie pôvodu majetku a finančných prostriedkov, schválenie nadviazania obchodného vzťahu AML zodpovednou osobou.

5.3 Postup pri PEP

Pri identifikácii politicky exponovanej osoby sa postupuje nasledovne:

1. zisťuje sa, či je klient alebo konečný užívateľ výhod PEP osobou;
2. pri kladnom zistení sa vyžaduje schválenie nadviazania obchodného vzťahu AML zodpovednou osobou;
3. vykonajú sa opatrenia na zistenie pôvodu majetku a finančných prostriedkov;
4. uplatňuje sa zvýšené priebežné monitorovanie obchodného vzťahu.

6. HODNOTENIE RIZÍK (§ 10 ODS. 4 AML ZÁKONA)

6.1 Matica rizík

V rámci AML Programu sa v súlade s § 10 ods. 4 AML zákona vykonáva pravidelné hodnotenie rizík legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Hodnotenie rizík zohľadňuje minimálne tieto faktory:

6.2 Postup hodnotenia rizík

Hodnotenie rizík sa vykonáva:

• pred nadviazaním obchodného vzťahu – pri prvotnom scoreingu a identifikácii klienta;
• pravidelne – minimálne raz ročne formou revízie AML Programu a matice rizík;
• ad hoc – pri podozrivých okolnostiach, zmene profilu klienta alebo legislatívy.

Výsledkom hodnotenia rizík je zaradenie klienta do rizikovej kategórie (nízke / stredné / vysoké riziko), ktorá určuje rozsah starostlivosti a frekvenciu monitorovania.

6.3 Profil klienta

Pre každého klienta sa vytvára a udržiava rizikový profil, ktorý je pravidelne aktualizovaný. Profil zohľadňuje najmä:

• charakter obchodného vzťahu a zdroj finančných prostriedkov;
• výšku a frekvenciu transakcií;
• spôsob splácania alebo nakladania s finančnými prostriedkami;
• krajinu pobytu a štátnu príslušnosť;
• prípadné negatívne záznamy (história oneskorených platieb, predchádzajúce podozrenia).

7. NEOBVYKLÉ OBCHODNÉ OPERÁCIE (§ 16 AML ZÁKONA)

7.1 Definícia

Neobvyklou obchodnou operáciou sa podľa § 16 AML zákona rozumie obchodná operácia alebo konanie klienta, ktoré svojím charakterom, účelom, frekvenciou, zložitosťou, hodnotou alebo inými okolnosťami nasvedčuje tomu, že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

7.2 Príklady neobvyklých obchodných operácií

Bez toho, aby bol uvedený zoznam konečný, za neobvyklé možno považovať najmä tieto situácie:

1. Nezvyčajná výška transakcie – žiadosť o úver alebo operácia v zjavnom nepomere k príjmom klienta;
2. Viaceré po sebe nasledujúce transakcie – opakované transakcie tesne pod limitom pre identifikáciu (structuring);
3. Urýchlené splatenie – predčasné splatenie záväzku z nejasných zdrojov, najmä v hotovosti;
4. Časté zmeny osobných údajov – viacnásobná zmena adresy, mena, bankového účtu v krátkom čase;
5. Neochota poskytnúť identifikačné údaje – klient sa zdráha poskytnúť požadované informácie alebo dokumenty;
6. Nezvyčajné správanie – klient požaduje vykonanie operácie spôsobom, ktorý sa vymyká bežným postupom;
7. Transakcie so subjektmi z rizikových jurisdikcií – akékoľvek prevody peňažných prostriedkov do/z krajín s vysokým rizikom;
8. Zmena účelu transakcie – klient uvedie pri registrácii iný účel, ako následne reálne použije finančné prostriedky;
9. Zapojenie tretej osoby – operácia, pri ktorej vystupuje tretia osoba bez zjavného dôvodu;
10. Neobvyklá frekvencia reštrukturalizácií – opakované žiadosti o reštrukturalizáciu bez ekonomického opodstatnenia.

7.3 Postup pri zistení neobvyklej obchodnej operácie

Pri zistení okolností nasvedčujúcich neobvyklej obchodnej operácii sa štandardne postupuje nasledovne:

1. Zastavenie operácie – zamestnanec, ktorý zistí podozrivé okolnosti, oznámi to bezodkladne AML zodpovednej osobe a vykoná záznam;
2. Posúdenie AML zodpovednou osobou – AML zodpovedná osoba posúdi všetky dostupné informácie a dokumenty;
3. Rozhodnutie o ďalšom postupe – AML zodpovedná osoba rozhodne o:
   – vykonaní dodatočnej starostlivosti o klienta (§ 12);
   – odmietnutí vykonania operácie;
   – oznámení Finančnej spravodajskej jednotke (§ 17);
   – pozastavení operácie (§ 17 ods. 5 AML zákona).
4. Uchovanie záznamu – všetky dokumenty a záznamy súvisiace s neobvyklou obchodnou operáciou sa uchovávajú po dobu 5 rokov.

8. OHLASOVACIA POVINNOSŤ

8.1 Finančná spravodajská jednotka

Finančná spravodajská jednotka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (FSJ) je národným centrálnym orgánom na príjem, analýzu a postúpenie oznámení o neobvyklých obchodných operáciách a iných skutočnostiach nasvedčujúcich legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

8.2 Kedy vzniká ohlasovacia povinnosť

Povinná osoba je povinná oznámiť FSJ bez zbytočného odkladu:

• neobvyklú obchodnú operáciu podľa § 16 AML zákona;
• pokus o vykonanie neobvyklej obchodnej operácie;
• skutočnosť nasvedčujúcu legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu;
• skutočnosť nasvedčujúcu, že osoba, ktorej sa operácia týka, nie je totožná s osobou uvedenou v identifikácii;
• skutočnosť nasvedčujúcu, že klient alebo konečný užívateľ výhod koná na príkaz inej osoby v snahe zakryť skutočnú povahu operácie.

8.3 Lehota na oznámenie

Oznámenie sa podáva bez zbytočného odkladu, najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa zistenia neobvyklej obchodnej operácie alebo podozrivej skutočnosti.

8.4 Spôsob podania

Oznámenie sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému určeného FSJ (IS OOÚ / AML modul), v súlade s technickými požiadavkami FSJ. Oznámenie obsahuje náležitosti podľa § 17 AML zákona, najmä:

• identifikačné údaje povinnej osoby;
• identifikačné údaje klienta;
• opis neobvyklej obchodnej operácie vrátane súvisiacich okolností;
• dôvody, pre ktoré bola operácia vyhodnotená ako neobvyklá;
• informáciu o tom, či bola operácia vykonaná alebo pozastavená.

8.5 Pozastavenie operácie

Ak to povaha veci pripúšťa, povinná osoba pozastaví vykonanie neobvyklej obchodnej operácie na dobu nevyhnutnú na jej posúdenie, najviac však na 72 hodín odo dňa oznámenia FSJ. FSJ môže v tejto lehote rozhodnúť o predĺžení pozastavenia.

8.6 Záznamová povinnosť

Povinná osoba vedie register oznámení a v ňom eviduje všetky oznámenia podané FSJ vrátane:

• dátumu a času oznámenia;
• spôsobu podania;
• identifikácie operácie a klienta;
• výsledku posúdenia FSJ (ak je známy).

9. UCHOVÁVANIE ÚDAJOV (§ 19 AML ZÁKONA)

9.1 Doba uchovávania

V súlade s § 19 AML zákona sa uchováva:

9.2 Spôsob uchovávania

Dokumentácia sa uchováva v elektronickej forme v zabezpečenom informačnom systéme s obmedzeným prístupom (len AML zodpovedná osoba a oprávnení zamestnanci). Prijímajú sa technické a organizačné opatrenia na zabránenie straty, zničenia, falšovania, neoprávneného prístupu a neoprávneného zásahu do uchovávaných údajov.

9.3 Likvidácia

Po uplynutí doby uchovávania sa dokumentácia likviduje bezpečným spôsobom (bezpečné vymazanie elektronických údajov, skartácia fyzických dokumentov). O likvidácii sa vyhotoví záznam.

10. VNÚTORNÉ POSTUPY A VZDELÁVANIE

10.1 Vnútorné predpisy

Súčasťou AML Programu povinnej osoby sú zvyčajne tieto vnútorné postupy:

• Politika KYC – podrobný postup identifikácie a overovania klientov;
• Politika hodnotenia rizík – metodika zaraďovania klientov do rizikových kategórií;
• Politika identifikácie a ohlasovania neobvyklých obchodných operácií – postupy pre zamestnancov;
• Politika uchovávania dokumentácie – pravidlá archivácie a likvidácie;
• Politika PEP – postupy pri identifikácii a zaobchádzaní s politicky exponovanými osobami;
• Interná smernica AML – implementačná smernica pre všetkých zamestnancov.

10.2 Vzdelávanie zamestnancov

Pravidelné vzdelávanie všetkých zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s klientmi alebo spracúvajú transakcie, je neoddeliteľnou súčasťou AML Programu. Štandardný rozsah školení:

10.3 Preskúšanie a overenie znalostí

Po absolvovaní AML školenia zamestnanci absolvujú test overujúci ich znalosti. Výsledky testov sa evidujú a uchovávajú v osobnej dokumentácii zamestnanca. Neúspešné absolvovanie testu zakladá povinnosť opakovaného školenia.

10.4 Odborná príprava AML zodpovednej osoby

AML zodpovedná osoba by sa mala zúčastňovať odborných seminárov, konferencií a školení zameraných na AML problematiku minimálne 2-krát ročne.

11. KYC A MONITOROVANIE

11.1 Dvojúrovňový model starostlivosti

V niektorých špecifických obchodných modeloch (napr. tam, kde je identita klienta potvrdená overenou treťou stranou, ako je zamestnávateľ) možno KYC proces nastaviť ako dvojúrovňový:

Úroveň 1 – Overenie obchodného partnera (právnickej osoby):

1. Identifikácia právnickej osoby (obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v registri);
2. Identifikácia štatutárneho orgánu – osoby konajúce v mene právnickej osoby;
3. Identifikácia konečného užívateľa výhod – beneficientov;
4. Overenie oprávnenia – overenie zápisu v obchodnom registri;
5. Overenie ekonomickej bonity – základné previerky (nie je v konkurze, reštrukturalizácii, nemá záznam v Registri trestov);
6. Screening voči sankčným zoznamom (EÚ, OSN, OFAC), zoznamu PEP osôb a zoznamu krajín s vysokým rizikom.

Úroveň 2 – Overenie koncového klienta (fyzickej osoby):

1. Overená tretia strana poskytuje základné identifikačné údaje klienta;
2. Tretia strana garantuje identitu klienta na základe existujúceho právneho vzťahu;
3. Nezávislé overenie prostredníctvom validácie kontaktných údajov (e-mail, telefónne číslo);
4. Screening voči sankčným zoznamom;
5. Pri pochybnostiach vyžiadanie úradného dokladu totožnosti.

11.2 Priebežné monitorovanie

Súčasťou AML Programu je priebežné monitorovanie transakcií klientov počas celého trvania obchodného vzťahu, a to formou:

• automatizovaného monitorovania – systémové kontroly transakcií na základe definovaných pravidiel (výška, frekvencia, anomálie);
• manuálneho monitorovania – AML zodpovedná osoba vyhodnocuje výstupy automatizovaných kontrol a signalizované prípady.

11.3 Sankčný screening

Screening všetkých klientov voči sankčným zoznamom je štandardnou súčasťou AML Programu:

• sankčným zoznamom EÚ (konsolidovaný zoznam osôb, skupín a subjektov);
• sankčným zoznamom OSN;
• vnútroštátnym sankčným zoznamom SR (ak relevantné);
• medzinárodným sankčným zoznamom (OFAC).

Screening sa vykonáva pred nadviazaním obchodného vzťahu, pri každej aktualizácii údajov klienta a pravidelne (minimálne 1x mesačne) voči aktuálnym zoznamom.

11.4 Eskalácia pri podozrivých transakciách

V prípade zistenia podozrivých okolností sa odporúča nasledujúci eskalačný mechanizmus:

12. DISCLAIMER – POSTAVENIE NidBo

13. ODKAZY

13.1 Právne predpisy SR a EÚ

13.2 Inštitúcie

13.3 Kontakt

Tento dokument je súčasťou právneho rámca NidBo. Ďalšie dokumenty nájdete na stránke právnych dokumentov.

Tento dokument má výlučne informačný charakter a nepredstavuje AML Program NidBo ani právne záväzné vyhlásenie o súlade s AML zákonom.